Scéna.cz 

* Pán Štepka, dovoľte privítať vás ako ďalšieho z hostí v našom divadelnom salóne. Sme nesmierne radi, že ste sa dnes spoločne s nami podujali vytvoriť ďalšiu on-line správu o divadle. Slovo správu sme použili tentoraz zámerne. Celkom by nás totiž zaujímalo, či ste už niekedy dostali otázku, prečo tak rád píšete správy? Čo pre vás slovo správa znamená. Redakcia

V roku 1968 alebo 1969 som čítal zaujímavú Vaculíkovu reportáž zo Slovenska pod názvom Správa zo služobnej cesty. Vtedy som si povedal - čo tak sa pokúsiť o také malé naivné divadelné spravodajstvo. Odvtedy sa o to v podtituloch hier pokúšam.

* Vo filme Rebelové ste si zahrali krásnu postavu sprievodcu vo vlaku, ktorý "zachráni" hl. hrdinku od rozvracačov republiky. Máte s nedávnej minulosti nejakú osobnú skúsenosť s takýmito "zvedavými" ľuďmi? Stano

Kopu rokov som musel vysvetlovať, že to dobre myslím s režimom, ktorý sme žili. Vysvetlovať som to musel preto, aby mohlo vôbec naše divadlo byť. Najhoršie obdobie v našom divadle, keď sme sa v súbore rozlúčili s istým komunistom, ktorý bol v strane ako jeden z mála členov RND. Práve vtedy nastali dosť smutné ak nie i trápne situácie. Teda vysvetliť nevysvetliteľné. Prežili sme. Ale ako sa ukazuje prežili aj tí "zvedaví" a im podobní.

* Ako dopadla vaša posledná premiéra a čo nového (ak niečo) chystáte?

Po premiére Hry o láske sme chvalabohu zaznamenali u divákov iba dobré ohlasy, ale dobrý pocit má i súbor. Na najbližšie týždne je Hra o láske vypredaná, a to asi tiež o niečom hovorí. Áno, už mám plnú hlavu novej témy, ktorá by mala uzrieť svetlo divadelného sveta o rok.

* Zítra se představíte ze svoji hrou Generál na 10. jubilejní ročníku festivalu Slovenské divadlo v Praze. Hrou přibližuje historickou osobnost Milana Rastislava Štefánika. Jaký je váš názor na tuto významnou slovenskou osbnost? Boris z Prahy

Generál M. R. Štefánik sa priveľmi zavčasu stal legendou, vlastne hneď po svojej tragickej smrti. Veľmi mu oblížilo oficiálne glorifikovanie. Za prvej republiky, ale aj totálne odsudzovanie za vlády komunistov. A pritom Štefánik bol človek, ktorému nič ľudské nebolo naozaj cudzie, a to ma na ňom najviac zaujalo. O tom je aj náš Generál. Historické fakty nechávam historikom a novinárom a o tom inom, ľudskom sa usilujeme hovoriť našou radošinskou naivnou rečou.

* Pán Štepka, musím sa priznať, že vám súčasný herecký súbor celkom závidím. Byť obklopený toľkými peknými a mladými herečkami, to je zrejme sveta žiť. Pravda, ak vás táto omladina priveľmi netrápi ... Fero z Prešova

Niekedy som si myslel, že ak je v divadle pekná žena, stačí že je alebo prejde po javisku - a už by sa mal dostaviť úspech. Mýlil som sa. Na javisku divák vidí hercovi až do žalúdka. A tak na javisku môže byť aj pani Kolníková tá najkrajšia na svete (hoci ona je inak pekná aj mimo javiska). Náhody tak chceli, že v našom divadle máme nielen pekné herečky, ale aj talentované a o to mám z toho väčšiu radosť.

* Spomínam si na jeden rozhovor s vami. V jednej otázke vás v ňom porovnávali so Shakespearom. Teda čo do počtu napísaných hier. Ak dovolíte, dnes by som sa v tejto súvislosti rád opýtal, kedy Štepka ukončí písanie trpko-smiešnych komédií a začne sa tak ako Shakespeare venovať aj dráme. Kamil

Stalo sa. A dosť dávno.

* Hrdinami vašich hier sú obyčajní ľudia, naši takí aj onakí súčasníci. Chodia oni za vami so svojimi príbehmi a historkami alebo naopak? Kde ich stretáte a najradšej počúvate? Martin Hvižď

Je to tak aj onak, no v každom prípade mojim najvúčším inšpiračným zdrojom sú autentické životné príbehy. Či už v petržalského sídliska Ovšište alebo z letnej Radošiny, kde mám rozčítaných a rozpísaných možno toľko príbehov, koľko je obyvateľov tejto mojej rodnej obce.

* Aké filmy máte rád?

Keď si počujem srdce rýchlejšie tĺcť viem, že som na dobrom filme alebo divadelnom predstavení. Nestáva sa mi to priveľmi často.

* Z čeho se v životě radujete? Zuza z Prahy

Teraz je to až priveľmi ľahká odpoveď: máme dve krásne malé vnúčatá.

* Necháte sa ako herec režisérom nahovoriť na všetko?

Naši dvaja stáli režiséri (Juraj Nvota, Ondrej Spišák) sú moji dobrí priatelia a tak ma nikdy nenahovárajú na to, aby som na javisku robil to, čo je proti mojej vôli.

* Pane Štepka, jaké divadelní představení jste viděl naposled v Praze, jak se vám líbilo? Eva

Bohužiaľ, nevidel som žiadne, pretože do Prahy chodíme hrávať s našim divadlom a nemáme tam voľný ani jeden deň, aby som si pozrel nejaký nový titul. Naposledy som videl zaujímavé predstavenia Ypsilonky a od Cimrmanovcov Afriku.

* Tvorbu mladých dramatikov výrazne poznačujú nové médiá. Vy tiež máte skúsenosti s televíziou, filmom aj internetom, ale zdá sa mi, že ich vplyvom až tak nepodliehate. Môžete spomenúť svoje vzory, vplyvy, silné inšpirácie? Vlasta z Nitry

Máte pravdu, nové médiá ma zatiaľ neopantali. Možno aj preto, že som im roky odolával. Dodnes využívam počítač iba na písanie a archivovanie. Najradšej sa s ľudmi rozprávam, počúvam ich a tohto vplyvu sa nechcem vzdať.

* Jak byste charakterizoval sám sebe? Marian

Rád túto činnosť prenechám iným. A najmä mojim divákom.

* V predstaveniach RND nemôže chýbať pesnička. Prečo? Hovoríte ňou niečo iné ako ostatným textom? Je vo vašom prípade niekedy spúšťačom celého procesu písania? V súvislosti s tou poslednou, Hrou o láske, sa mi predstave hneď vybavuje ako ste si zanôtili Láska, bože láska, kde ťa ľudia berú .... Milada zo Senca

Áno, pokúšame sa piesňou dopovedať to, čo sme možno nestihli v hovorenom slove. Pesnička odjakživa patrila k nášmu divadlu a dá sa povedať, že patrí k základným poetickým znakom. V tejto oblasti urobil veľkú tvorivú prácu Ján Melkovič, ktorého sa teraz - a myslím si, že úspešne - pokúša nahradiť mladý skladateľ Peter Mankovecký. Na pesničkovej tvorbe RND vyrástlo mnoho speváckych osobností, pretože Ján Melkovič bol nielen vynikajúci skladateľ, ale aj výborný hudobný pedagóg.

* Učiteľa vraj poznať na sto honov. Nalepili sa aj na vás niektoré ich zlozvyky? Najmä potreba stále mentorovať a poúčať? Dušan K., Zvolen

Dúfam, že nementorujem ani nepoučujem, ale predovšetkým píšem a hrám tak, ako sa na Radošinské naivné divadlo patrí. Ale zato dosť často upozorňujem môj divadlený dorast na jazykové prehrešky, v čom sa asi vo mne objavuje učiteľ v.v.

* Nechce sa občas pred publikom hercovi Štepkovi vidiac jeho náladu výrazne pozmeniť text postavy, ktorý napísal autor Štepka? Ste ako herec voči sebe ako autorovi disciplinovaný?

Niekedy autora Štepku ako herec priam nenávidím, najmä vtedy, keď sa musím učiť text. Dokonca aj chvíľami hovorím - Preboha, kto to napísal. A keď zistím, že som to napísal ja, tak mi nezostáva nič iné, len memej nadávať a viacej sa učiť.

* Vo filmoch nedostávate veľké, skôr malé roly. Ste s tým spokojný?

Asi sa režiséri pozrú na mňa a hneď usúdia, na čo som súci.

* V súčasnosti ako herec účinkujete v dvoch postavách s názvom Otec (Jánošššíík po tridsiatich rokoch, Človečina 2) a v ďalších, ktoré majú konkrétne mená, ale podobný charakter. Je ťažšie byť týmito otcami na javisku alebo v súkromí? Andreja, Stupava

Nesťažujem si. Ako otec som v našej rodine cítim fajn a na javisku vlastne takisto.

* Kedy a kam chodíte na svoje témy?

Témy chodia za mňou. Napríklad na sídlisku, v Ovšišti alebo v lete v Radošine. Takže vlastne musím chodiť aj ja za nimi.

* Bude RND ještě letos někdy hostovat v Praze? Lena

Áno, v jarných mesiacoch budeme hrať v Braníckom divadle našu najnovšiu Hru o láske. A ako vždy veľmi sa tešíme.

* Kedysi väčšina vašich hercov pochádzala z Radošiny. Dnes možno v divadle pravých Radošinčanov hľadať ako ihlu v kope sena. Napriek tomu jedno si držíte – musia hovoriť vaším dialektom. Ako sa ho učia? Majú predpísané „študijné pobyty“ v Radošine alebo pri RND pracuje „špeciálny pedagóg“? Peter Novák

Dialekt patrí k poetike RND ako humor či pesničky. Dokonca v poslednom čase dostávame kritické upozornenia, že akosi z našich hier ubúda radošinský dialekt. Nárečie v našom divadle je vždy vtedy a tam, kde je to potrebné. Nechceme to ním presoliť, ale skôr chceme ním našu reč okoreniť. A tak na javisku po radošinsky hovorí ten, kto má a kto to prirodzene dokáže. Ešte som nikoho nenútil, aby hovoril dialektom, ale na druhej strane som rád, keď dialógy v radošinčine majú u divákov úprimnú odozvu.

* Po kolikáte už hrajete v Divadle Bez zábradlí? Lída

Neviem to presne, ale mám pocit, že tento rok to bude po ôsmy raz.

* Srdečne pozdravujem. Pán Štepka zatiaľ som nevidela vašu poslednú hru, ktorej ste dali názov Hra o láske, ale vraj v nej slovo láska skloňujete vo všetkých pádoch. Spomínate v nej aj na svoju prvú lásku? Terka

Áno, spomínam. Dokonca vo veľkej scéne v druhej časti, keď som sa pri tanci zoznámil s dievčaťom, na ktoré som dlho spomínal, a vlastne spomínam si na ňu aj v tejto našej lyrickej komédii.

* Vo vašom divadle dostalo prvé hodiny z reálneho hereckého života mnoho z dnes veľmi známych umelcov. Narýchlo spomeniem aspoň Z. Mauréry, S. Norisovú, A. Šiškovú, C. Kassaia. Nenesiete to niekedy ťažko, že vy ich vychováte a oni sa vám potom rozpŕchnu do sveta? Veď to môže byť na šľak trafenie stále nanovo budovať súbor. Ján D., Trnava

Na jednej strane ma to veľmi teší, na druhej strane je to niekedy ako vravíte na šľak trafenie. Najmä keď musíme stále a stále začínať. Ale to už akosi za tie roky patrí k nášmu divadlu.

* Pekný štvrtkový podvečer. Pán Štepka, videla som väčšinu vašich hier. S ktorou postavou, čo ste napísali a hrali, ste sa najviac stotožnili? Elena K., Pezinok

Asi je to postava s menom Stano v inscenácii Ako som vstúpil do seba, možno aj preto, že je to na 90% hra autobiografická.

* Film Konečná stanica mi pripomenul mladosť a odchody na víkendy z Bratislavy za starými rodičmi zo železničnej stanice Filialka, ktorej budova dodnes stojí. Nakrúcali ste niektoré scény filmu aj tam? Oto zo Sibírskej

Nenakrúcali sme tam. Ale za to našli sme nádhernú, žiaľ, už skoro nefunkčnú konečnú stanicu v Brezovej pod Bradlom, kde sa nakrútili skoro všetky scény Konečnej stanice. Potešilo by ma, keby sa vám tento film páčil, aspoň tak, ako sa páčil mne.

* Ste jeden z mála súčasných dramatikov, ktorí by si zaslúžili byť v učebniciach literatúry. Čo by sa podľa vás z nich mali deti o vás naučiť? Peter Tichý

Aby chodili do divadla a vychádzali z neho s dobrým úmyslom. To je to, čo mne nechýba a čo bohužiaľ chýba mnohým slovenským kritičkám.

* Vo vizitke zverejnenej pred týmto rozhovorom sa spomína, že v RND sa ešte nehrala iná hra ako vaša. Prečo? Nechcete si pustiť blchu do kožucha? Nie sú autori? Jozef z Bratislavy

Sme autorské divadlo a nie repertoárové. Viete si predstaviť, že by v Oslobozenom divadle sa hrali iné hry ako Voskovca a Wericha? Bol by niekto na to zvedavý? A bol by niekto zvedavý na iných autorov v Radošinskom naivnom divadle? A bolo by to vôbec Radošinské naivné divadlo?