Lesk a bieda opery na Bratislavských hudobných slávnostiach
autor: archiv divadla
Tohtoročné, už 42. Bratislavské hudobné slávnosti pripravili hneď niekoľko lahôdok pre priaznivcov hudby a divadla. Hosťovanie takých orchestrov ako Bayerisches Staatsorchester s Kentom Naganom naznačujú, že so stúpajúcou prestížou mieria BHS do spoločnosti renomovaných európskych festivalov.
Pendant ku koncertným produkciám tradične pripravili Opera a Balet Slovenského národného divadla. Predstavenia boli však len čiastočne zostavované s ohľadom k témam festivalu (hojne zastúpený Mozart, naopak absentujúca slovenská opera – dlhoročné manko SND). Autor state navštívil 28.9. predstavenie Donizettiho buffy Nápoj lásky. Lákadlom staršej inscenácie Pavla Smolíka (2000) bola pozvánka pre Adrianu Kučerovú a Pavla Bršlíka – dve vychádzajúce hviezdy slovenského belcanta. Popri nich vystúpil dezignovaný riaditeľ Opery SND Peter Mikuláš ako Dulcamara a Pavol Remenár v roli Belcoreho, ktorý nahradil ohláseného Aleša Jenisa.
Stále svieža, hravá a nenásilne vtipná inscenácia ponúkla vďačný priestor všetkým sólistom, ktorí sa miestami nechali nadšeným publikom uniesť až k extempore. Je vynikajúce, že možno konštatovať ako dobre sa na mladých sólistoch podpísalo herecké školenie zahraničnými režisérmi – je tu zreteľná herecká tvorba smerom ku konkrétnemu zobrazeniu postavy. Pavol Bršlík (vo svojej materskej „Lindenoper“ vystupujúci pod menom Breslik) kreslil Nemorina ako hanblivé, zakríknuté trdlo, ktoré pokazí čo sa dá. Skoro sa nechcelo veriť, čože to na ňom tá Adina vidí, zrejme jej bol až príliš odporný slizký Belcore Pavla Remenára. Bršlík, debutujúci v SND preukázal svojim lahodným tenorom schopnosť správne modelovať hlas (v lyrizovaní Nemorina akoby sa poučil u Villazóna), a vôbec mimoriadne zvládnutú techniku. Adriana Kučerová však svoj deň nemala a zdalo sa, že jej Adina nie je celkom bez starosti o svoje koloratúry. Zrejme nervozita sa podpísala pod nepresné duety. Peter Mikuláš podal presvedčivý profesionálny výkon, aj keď ani ten zďaleka nepatril medzi jeho najlepšie. Ani rýchly záskok neospravedlňuje početné nepresnosti Pavla Remenára, ale výkon distonujúcej Eleny Holičkovej (Gianetta) je už celkom nerecenzovateľný. Napokon musím pripomenúť, že dirigent Dušan Štefánek opäť nezvládol orchester, v ktorom hral každý hráč „svojho“ Donizettiho, ani rozpadajúce sa ansámbly. Po hudobnej stránke vyzeralo predstavenie smutne, akoby nebola prebehla nie len skúška. Inak pozoruhodné hosťovanie teda odhalilo aj staré boľačky SND, o ktorých odstránenie sa treba zo všetkých síl usilovať.
TIP!
Časopis 20 - rubriky
Články v rubrice - Festivaly
Do programu ZUŠ Open se letos zapojí 444 škol
Příští týden naplno vypukne celostátní festival základních uměleckých škol ZUŠ Open, který pod heslem ZUŠlechť ...celý článek
Lípa Musica přichází s pestrým programem
Světová premiéra Beaty Hlavenkové, odvážný projekt soudobé hudby se sólistou Danielem Matejčou a dirigentkou A ...celý článek
SpringTEEN Pražského jara, akční den pro náctileté
V neděli 19. května proběhne v areálu Anežského kláštera v Praze první rodinný den v historii Mezinárodního hu ...celý článek
Časopis 20 - sekce
DIVADLO
Tři mušketýři: A nikdy nezapři sám sebe
Městské divadlo Zlín uvádí od dubna 2024 nadčasový romantický příběh TŘI MUŠKETÝŘI. Tento titul se na českých celý článek
HUDBA
Výlet žáků ZŠ Pražačka na brněnský muzikál Heidi
V sobotu 11. května 2024 se žáci ZŠ Pražačka spolu s rodiči vydali na nezapomenutelný výlet do Brna. Tento den celý článek
LITERATURA/UMĚNÍ
Re-connect Art 2024
4. ročník festivalu performance a multimédií Re-connect Art pořádaný Nadací Prague Biennale se bude konat v te celý článek